Som momentálne s priateľom, mame dieťa, dieťa prišlo dosť nečakané a skoro, nikto sme to takto neplanovali. Vzťah sme vytvorili prakticky na základe otehotnenia. Všetko bolo celkom fajn až do doby než sa narodilo dieťa. Priateľ si založil firmu a ako to u podnikateľa funguje tak sa firme musel dosť venovať aby všetko fungovalo a rozbehlo. To som chápala, ale myslela si si že bude doma, že sa bude nejako iniciovať do domácnosti a fungovania. Ja bola na dieťa po väčšinu času sama, na fungovanie domácnosti, na všetko.
Citila som sa dosť sama a náš vzťah sa zhorsoval. Priateľ po mňa navyše chcel starostlivosti štýlom teplú večeru, najlepšie nachystanú raňajky a desiatu do práce aj po ťažkej noci s dieťaťom, ktorá ho nezaujímala, pretože on predsa vstaval do práce. Keď malo dieta rok tak sa presťahoval do práce. Ma tam moznost spani. Ja s tým súhlasila pretože som si povedala, že sa mi vlastne uľaví z hľadiska tej honičky a chystania každodenného jedla pre neho než dôjde z práce. Mala som navyše voľné večery. Pretože inak som sa venovala jemu, aj keď sa on prevažne venoval aj doma práci. Mala som v tom období rozbehnete také moje malé podnikanie, tak som sa tomu mohla viac venovať.
Spis som potom ale viac odpočívala pretože som sa cítila fakt strašne vyčerpané. Nebolo to pre mňa ľahké obdobie. Pre priateľa udajne tiež nie. Z jeho slov sa cítil tiež dosť sam a musel sa venovať firme. Pokiaľ som s ním ale chcela o niečom hovoriť, čo ma treba trápilo alebo som potrebovala trochu po ťažkom dni zdvihnúť, tak sa to stretlo s názorom zo rezim „blbosti“. Po odstraňovaní sme mali vzťah nastavené len na vikendy. Alebo len nedeli. V priebehu prvého pol roka sa chcel raz rozísť a mal neustále so mnou problém. Vraj bol až na mňa alergicky. Potom som zistila že je na rôznych zoznamkách a že mi možno o tom že sa tam pokojne zoznamuje.