Ja 34, partner 44, niečo cez rok spolu. Pred pár dňami som mu napísala, že sa chcem porozprávať. Myslela som tým večer, až budeme spolu. No nič, chcel to riešiť hneď po správach. Než som sa dostala k jadru (posunúť vzťah niekam ďalej – inšpirovala som sa príspevkom jednej slečny z minulého týždňa), tak ma odpálkoval nech si nájdem niekoho iného nech už má izbu. Nestačila som vlastne ani povedať čo chcem. Pripadalo mi to, ako keď sa mu to hodí, čo mi vyvrátil. Dobrý, nechala som to do dneška, nech má čas s tým pracovať. Dnes som mu napísala čo som vlastne chcela, aby som nemala výčitky, že to nebolo povedané.
_10_10_6.jpg)
A vlastne mi napísal, že to pre neho takto bolo jednoduchšie, než mi to povedať do očí. Ja to jednoducho nechápem. Tak najskôr mi vyvráti, že sa mu to hodí. A dnes vlastne prizná že to pre neho bolo jednoduchšie. Ešte teda podotknem, že vzťah bol bez hádok. Naopak si veľmi rozumieme, asi ako s nikým (z oboch strán). A môj ex sa so mnou pred rokmi rozišiel tak, že po 7 rokoch sa nevrátil domov, bez vysvetlenia, už mal inú ženu. Ozval sa asi až po pol roku, že mi to chcel vysvetliť.
A teraz zažijem takmer najskôr to isté a asi si ani nezaslúžim vysvetlenie, alebo čo..najviac ma zamrzelo, že na mňa takto partner zaútočil vlastne úplne bezdôvodne. Myslela som si, že bude v pohode, keď mu niečo také navrhnem, vlastne ani nevedel čo chcem, ale jeho reakcia bola prehnaná. A o to viac ma to trápi. Mala som fakt pocit, že si rozumieme a že ma miluje, ale teraz už taký pocit bohužiaľ nemám. Myslela som si, že aj on so mnou počíta do budúcnosti, ale nakoniec to vyzerá skôr tak, že so mnou do budúcnosti nepočíta a že ma má vlastne iba na zábavu. Stále nad tým premýšľam a neviem, čo mám vlastne robiť. Príde mi, ako keby sa odo mňa čoraz viac vzďaľoval. A samozrejme, že ma to trápi, ale neviem, ako z tohto problému ľahko von.