Pár slov k súťaži od verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej

 


Ľudia majú zmysel pre spravodlivosť. Vnímajú spravodlivosť aj nespravodlivosť. Som presvedčená o tom, že ak by sme sa opýtali, aký svet si prajeme, odpoveďou by bolo, že spravodlivý. Ľudia chcú byť čestní, objektívni, nechcú druhým krivdiť, ale ani nikoho zvýhodňovať na úkor iných. V práci ombudsmanky sa stretávam s tým, že ľudia sú úprimne presvedčení o tom, že spravodlivosť v spoločnosti dosahujeme tak, že sa ku každému správame rovnako, inými slovami že ku každému uplatňujeme rovnaký prístup.

Ale je to tak? Je rovnaký prístup ku každému vždy recept na správne, spravodlivé a dobré zaobchádzanie?



 

Férovosť a férový prístup sa týka nás všetkých


V rovnakých životných situáciách sa často ocitnú rôzni ľudia s odlišnými možnosťami, potrebami a schopnosťami. Aký prístup vtedy zvoliť?

 

Equality

Rovnaký prístup, rovnaké zaobchádzanie (v angličtine equality z latinského slova aequalitas) v praxi znamená, že všetkým ľuďom, majú byť poskytnuté rovnaké, porovnateľné prostriedky, teda že sa so všetkými ľuďmi zaobchádza rovnako.

Tento prístup neberie do úvahy konkrétne podmienky každého človeka (sociálne, fyzické, psychické, spoločenské, intelektuálne...). Rovnaký prístup, rovnaké zaobchádzanie je spravodlivé a dobré iba vtedy, ak sú ľudia, voči ktorým ho uplatňujeme v rovnakých, porovnateľných podmienkach.

Rovnaký prístup k ľuďom, ktorí sú v nerovnakej, neporovnateľnej situácii môže prinášať a často aj prináša nerovnosť.


Equity

Existuje aj iná cesta nazerania na spravodlivé zaobchádzanie. Všetci ľudia sú si rovní, no rovní neznamená rovnakí. Rovnocennosť, teda férovosť, rovnocenný prístup (v angličtine equity, z latinského slova aequitas) je iný spôsob nazerania na spravodlivé zaobchádzanie. Berie do úvahy konkrétnu situáciu človeka (sociálnu, fyzickú, psychickú, spoločenskú, intelektuálnu, rodovú, vekovú, etnickú...). 

V rôznych situáciách, je správne hľadať riešenie založené na férovom prístupe, postupe a komunikácii.


Príklady férového prístupu z praxe


1. Ako príklad správneho vyriešenia bezpečného prechodu cez cestu by sa mohlo považovať vybudovanie semaforov. Svetelný semafor je rovnako k dispozícii všetkým, ktorí chcú prejsť cez cestu. Môže sa nám zdať, že je to spravodlivé a dobré riešenie. Nevidiacim však bežný semafor nepomôže v bezpečnom prechode na druhú stranu. Nevidiacim je potrebné zabezpečiť semafor so zvukovou signalizáciou.

2. Bežná situácia v triede: všetci žiaci dostali tričko ako darček. Všetci dostali rovnaké tričko (rovnakého vzoru aj veľkosti). Je však rovnaké tričko dobrým a spravodlivým riešením pre všetkých žiakov (malých aj veľkých)? Tí, ktorým bude veľkosť vyhovovať, ho budú nosiť, ostatní z neho nebudú mať úžitok.

Rovnaký prístup obrazne znamená rozdať rovnaké tričká všetkým žiakom v triede, férový prístup znamená dať každému žiakovi tričko primeranej veľkosti.



Čo je správne v konkrétnej situácii - zamyslite sa

Niekedy je ihneď jasné, čo je správne, inokedy máme pochybnosti, či vychádzaním v ústrety jedným, nepoškodzujeme iných.

Ako je správne postupovať voči žiakovi, ktorý každé ráno vodí malého súrodenca do škôlky (žijú len s matkou, ktorá začína pracovať skoro ráno), a preto vždy mešká na vyučovanie 10 minút? Ako hodnotiť žiaka, ktorý sa snaží, ale neovláda vyučovací jazyk školy? Mal by lekár prijímať urgentné prípady skôr ako objednaných pacientov? Je správne nepožadovať od žiaka domáce úlohy, keď sa pripravuje každé popoludnie na celoslovenské preteky v atletike? Je správne pustiť staršiu osobu sadnúť v autobuse?


Albert Einstein mal vo férovosti tiež jasno


Učiteľ na obrázku hovorí svojím zvieracím žiakom: „Aby bol výber spravodlivý, bude mať každý z Vás rovnakú úlohu. Vyšplhajte sa na strom!“



Albert Einstein povedal: Každý je génius. Ale pokiaľ by si posudzoval rybu podľa toho, či vylezie na strom, prežila by celý svoj život s pocitom, že je hlúpa“ 


(zdroj: http://www.weedemandreap.com/learning-disorder-gen... )


O tom, aký prístup je správny, hovorí aj zákon

Na tieto otázky dáva odpoveď aj Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. (hlavne v § 7 a § 8), ktorý hovorí o priamej a nepriamej diskriminácii ako aj o dočasných vyrovnávacích opatreniach na odstránenie znevýhodnení.

Zákon hovorí, že priama diskriminácia je konanie alebo nekonanie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii (nevezmem do športového oddielu dieťa, pretože je rómske). Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou (napríklad určíme podmienku, že do letného tábora prijmeme iba tie deti, ktoré rodičia privezú autom). Na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia.

 

Férovosť sme nemali vždy, musíme sa o ňu snažiť

Férovosť prišla s rozvojom civilizácie a postupne sa zakorenila. Historicky sa preukázalo, že férový prístup (equity) je najlepší predpoklad pre plnohodnotný a kvalitný život pre všetkých ľudí v spoločnosti. Ale pozor, férovosť nie je automatická! Treba sa o ňu každodenne usilovať, lebo je to prístup humánny, morálny a prospešný pre všetkých.