Skúsenosť telesne postihnutého plavca

 Osobný príbeh

Som telesne postihnutý plavec a priblížim Vám svoj nedávny zážitok.

Pred 2 týždňami som sa zúčastnil plaveckého sústredenia na Srí Lanke. Bola to skvelá

príležitosť zlepšiť sa a zabojovať o miestenku na Paralympíjske hry v Riu. Sústredeniu

predchádzali dlhé prípravy, keď som telefonicky zabezpečoval hotel a bazén v meste

Colombo. Po úmorných hodinách strávených s telefónom pri uchu sa nám podarilo vybaviť

skvelý bazén v miestnom známom plaveckom klube.


Sústredenia som sa zúčastnil ja, môj tréner a ešte jeden telesne postihnutý plavec. Problém

nastal po príchode na miesto. Klub bol samozrejme skvelo zariadený a patril k miestnej

špičke. Hneď prvý deň sme chceli uhradiť dohodnuté poplatky a pozrieť si ako to tam vyzerá.

Prišlo však kruté vytriezvenie. Vedúca klubu nám po tom, ako si nás premerala, oznámila, že

bohužiaľ nebudeme môcť, napriek telefonickej dohode, trénovať na ich bazéne. Nakoľko oni

sú luxusný plavecký klub, ktorý v okolí nemá konkurenciu, nebolo by vhodné aby tam

plávali telesne postihnutí športovci. Vraj by to znížilo ich prestíž a rodičom niektorých

plavcov by to mohlo vadiť. Pretože u nich trénujú deti ľudí, ktorí pracujú na

veľvyslanectvách, sú šéfovia najväčších bánk, poisťovní a hotelov na Srí Lanke a ak by im

tam zaberali časť bazéna telesne postihnutí, kazilo by im to ich ťažko nadobudnutú reputáciu.

 

Vtedy som sa nezmohol ani na slovo. Doslova mi to vyrazilo dych. Je smutné, že ešte aj

dnes sa dejú takéto veci. Našťastie sme tam narazili aj na lepších ľudí a na druhý deň sme

mali vybavený iný tréningový bazén.

 

Miroslav Šušnyák, 4x juniorský majster a 4 x juniorský vicemajster sveta v plávaní telesne postihnutých športovcov