Pre jedného malina, pre druhého nadľudský výkon

Osobný príbeh

Chudobu nezažívam len v práci, ale kedysi som aj sama pocítila ako dokáže chudoba diskvalifikovať. Ako osemnásťročná som prišla o ocka. Dostali sme sa s mamkou do naozaj veľmi zlej finančnej situácie. Bola mi za výborný prospech ponúknutá možnosť študovať semester v zahraničí. Vybrali ma pre pobyt v Španielsku. Hoci som chodila na brigády a žili sme šetrne, nemohla som si dovoliť zaplatiť ani cestu. A tak som ostala doma. A išiel niekto, kto peniaze mal. Bez ohľadu na prospech.

Poznám, vďaka práci v Dobrom anjelovi, veľmi veľa mladých ľudí, ktorí prichádzajú o vzdelanie a budúcnosť len kvôli chudobe. Pri tvorbe noriem by sme mali brať ohľad na ich situáciu.


Pre jedného malina, pre druhého nadľudský výkon

Na štát a jeho ústretovosť je odkázané veľké množstvo ľudí, ktorí poctivo platili odvody a dane a ocitli sa nečakane v zložitej situácii. Na štát je odkázaná ale rôznorodá skupina ľudí. Niektorí menej a niektorí viac.

PRÍKLAD 1

A tak sa pri tom istom okienku na úrade môže vystriedať mladý zdravý bezdetný muž a chorá žena s tromi deťmi, z toho je jedno ešte postihnuté. Budú chcieť to isté. Dávku v hmotnej núdzi. Alebo opatrovateľský príspevok. Alebo inú pomoc. Postup volí úradníčka rovnaký, lebo tak jej to stanovuje aj zamestnávateľ. Rovnaké tlačivá, rovnaké termíny, rovnaké požiadavky.

Ale zatiaľ čo mladý zdravý bezdetný muž nemá problém podmienky splniť, matka, ktorá ledva chodí, ťahá za sebou dve deti a tretie tlačí na vozíku, ten problém má. Obísť predošlých zamestnávateľov. Tri rôzne miesta v meste. Sociálna poisťovňa je opäť niekde inde. Stihnúť lehoty.

Ani pani Kováčovej sa stihnúť lehotu nepodarilo. Manžel sa nečakane vrátil a opäť ju zbil. A tak sa ocitla u lekára namiesto na úrade. A prišla o nárok na pomoc a musí opäť čakať. Tak mi to bolo vysvetlené do telefónu, keď som sa opýtala či má na niečo nárok, lebo uvádza, že s tromi deťmi žije zo sto eur.

Všetko je jedno. Štátna správa nepozná osobitný prístup k ľuďom v takýchto ťažkých situáciách. A hoci sa úradník aj snažiť môže, legislatíva nepozná princíp Equity. A tak sú deti hladné, matka na antidepresívach a príjem štyroch ľudí je nejaký čas sto EUR. A vyžaduje si obrovskú námahu vybaviť si niečo navyše.

PRÍKLAD 2

Rovnako je to aj s pokutami a penále od štátu pre ľudí, ktorí sa vinou rakoviny dostali do zúfalej finančnej situácie a nedokážu zaplatiť odvody. Tak otec živnostník, ktorý je v nemocnici s Ferkom, ktorému už stihli ampuovať aj nohu. Nikoho nezaujíma, že keby sa o nich štát dokázal v tejto životne najťažšej situácii postarať, nemuseli by nič dlžiť. Ale postup pri určovaní penále je rovnaký v prípade zúfalého otca ako v prípade nezodpovedného dĺžnika.

Uvedomujem si, že zachovanie systémovosti a efektívne riešenia len ťažko budú prípady posudzovať individuálne, ale určite by mala byť o to snaha, pretože inak na to doplácajú vždy tí najslabší.

 

Takýto nesprávny postup sa môže pretaviť v konečnom dôsledku aj do zvýšených nákladov pre štát. Ak deti prídu o budúcnosť, nemôžu študovať, stanú sa sociálnymi prípadmi. A opäť budú zaťažovať štátny rozpočet namiesto toho, aby produkovali hodnoty pre spoločnosť. A to všetko sa môže stať nie ich vlastnou vinou.

 

Ľudmila Kolesárová, manažérka