Figurína

Zverejňujeme autorský text víťaznej práce, ktorá sa umiestnila v kategórii JEDNOTLIVEC nad 15 rokov na 3. mieste


Prečo sa nehráš s bábikami tak ako každé normálne dievča? Z akého dôvodu nebežíš tak rýchlo ako tvoji spolužiaci, nebuď lenivá! Nechápem, prečo čítaš aj vtedy, keď ti to nikto neprikazuje. Prečo si niekedy tichá, čo si zabudla rozprávať?“                                                                                                                                                                                                              

Toto je len ukážka z výčitiek a otázok, ktoré som si od svojho okolia vypočula za tých pätnásť rokov, čo som na svete. Preto si myslím, že som naozaj neNORMÁLna. Aký však vlastne človek je, keď je normálny a aký je, keď normálnym nie je? Viac vám o tom povie Figurína.


Ahoj, dovoľte mi predstaviť sa. Volám sa Figurína. Hovoríte, že je to skutočne originálne meno a nepoznáte nikoho iného, kto by sa volal tak ako ja? Dávam vám za pravdu, ani ja neviem o žiadnej ďalšej slečne, ktorá by bola mojou menovkyňou. Pýtate sa, či je aj môj vzhľad rovnako originálny ako moje meno? Musím sa priznať, že nie, práve naopak. Ľudí podobajúcich sa na mňa a na môjho priateľa, ktorý je tiež figurínou ako ja a s ktorým sme sa zoznámili v jednom nákupnom centre, keď sme tam skoro pol roka spolu stáli vo výklade obchodu s oblečením, je posledných pár rokov, čo som na svete až – až. Teda aspoň tu, v nákupnom centre, kde sme spolu vo výklade už nejaký ten piatok,  je ich skutočne veľa. Každý deň od otvorenia nákupného centra až do záverečnej, ktorá je v neskorých večerných hodinách vidím veľké množstvo ľudí, ktorí majú postavy, farbu pleti a výrazy tvárí takmer rovnaké s tými našimi a nielen to. Všetci tí ľudia sa navzájom ešte aj správajú takmer identicky, až je občas nemožné rozlíšiť ich v prípade, že ich osobne nepoznáte. Čo je však horšie, už mnohokrát som mala možnosť vidieť, ako sú znevýhodnení ľudia, ktorí sa od týchto ľudí v niečom líšia, či už je to farbou pleti, zdravotnou indispozíciou, národnosťou, rečou, ktorou komunikujú, pôvodom, schopnosťami, ale aj menším množstvom finančných prostriedkov či svojimi záujmami alebo povahou. Deje sa tak, pretože za „normálneho“ človeka je vo všeobecnosti považovaný niekto, kto je rovnaký alebo veľmi podobný ako väčšina spoločnosti, pričom všetci tí, ktorí sú v niektorom smere iní od ostatných, majú kvôli svojej odlišnosti veľakrát obmedzenejšie možnosti a tiež zažívajú množstvo nepríjemností.  Cez sklo výkladu som sa stala svedkom toho, ako v reštaurácii, ktorá je oproti obchodu, v ktorého výklade stojím, odmietla obslúžiť čašníčka rómsky pár spolu s ich dvomi deťmi iba kvôli ich pôvodu, keďže boli vhodne oblečení a správali sa slušne. Ďalej som sa stretla s tým, ako skupinka detí, ktoré sa zrejme vracali domov zo školy, šikanovala dievča v ich veku, pravdepodobne ich spolužiačku, ktoré išlo pred nimi tým, že do nej neprestajne strkali a vysmievali sa jej. Pýtate sa, prečo to robili, aké mali dôvody na takéto správanie? Ako poznám vás, ľudí, tak sa tak stalo preto, pretože bola nižšia od svojich spolužiakov, ktorí ju šikanovali, a ďalším z možných príčin mohlo byť to, že nosila na zuboch strojček. Viem však, že som touto vetou vlastne neodpovedala na vašu otázku, keďže odpoveď na ňu v skutočnosti neexistuje. Predstavme si, že by všetky deti v skupinke nosili strojček na zuboch a boli by nižšieho vzrastu, okrem jedného. Bolo by teraz terčom posmechu práve dieťa, ktoré by bolo vyššie a nenosilo by na zuboch strojček?

Každý človek je originál a žiadny dvaja ľudia na svete nie sú úplne rovnakí, niekto je len odlišný viac a niekto menej. Smutné ale je, že stále si to mnohí z vás, ľudí, neuvedomujú a častokrát ubližujú tým, ktorí sa v niečom vymykajú akýmsi nepísaným normám spoločnosti. Skutočnosť je však taká, že v rozličných oblastiach sveta sú tieto normy navzájom značne rozdielne, takže keby som bola figurínou napríklad v Japonsku, môj vzhľad by bol značne iný ako je teraz, keď som figurínou na Slovensku. Jednoznačne by som bola o dosť nižšia, mala by som rovné čierne vlasy a moja plastová pokožka by bola o niekoľko odtieňov bledšia, po vzore gejší. Ako figurína v niektorých častiach Afriky by som mala kilá navyše a ak by som chcela byť krásnou pre ľudí v Indii, mojou prednosťou by museli byť predovšetkým dlhé a lesklé vlasy. Pod pojmom krása si skrátka ľudia v jednotlivých častiach sveta  predstavujú niečo iné, preto je to subjektívny pojem.

Ďalším aspektom, podľa ktorého sú nastavené niektoré normy v spoločnosti a podľa ktorých sa delia ľudia je množstvo finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícií. Ako sa to prejavuje v reálnom živote? Tak napríklad medzi vami žijú mladí ľudia, pre ktorých je kvôli nedostatku peňazí nedosiahnuteľné zúčastniť sa na niektorých aktivitách, či študovať na prestížnych školách, hoci majú na to dostatočné nadanie a vedomosti. Ja, figurína, z výkladu môjho obchodu s tým veľa nezmôžem, ale myslím si, že vy, ľudia, by ste sa mali snažiť túto situáciu zmeniť, napríklad pomocou poskytnutia štipendií týmto ľuďom, pretože nie je fér, aby mali niektorí z vás obmedzené možnosti kvôli nedostatku financií a to obzvlášť v oblastiach, ako je vzdelávanie a s ním spojené aktivity.        

Podobne je tomu tak s ľuďmi, ktorí sú zdravotne postihnutí. Cez sklo výkladu som ich videla už pomerne dosť a preto si myslím, že títo ľudia môžu vám ostatným, ktorí nie ste odkázaní na pomoc invalidného vozíka, namiesto niektorej končatiny nemáte protézu, počujete a vidíte a netrápi vás ani autizmus, downov syndróm či iné zdravotné postihnutia, svojou častokrát húževnatou povahou  poslúžiť ako inšpirácia a vzor a určite by ste im kvôli ich odlišnosti nikdy nemali ubližovať a to v nijakom smere, ani prostredníctvom ich znevýhodnenia. Navyše musím povedať, že aj niektoré z nás, figurín, nemajú niektorú končatinu a v tom prípade nás aranžéri výkladov zakrývajú inými z nás, ktoré majú obe nohy aj ruky, takže obzvlášť tento problém som zažila na vlastnej koži aj ja, pretože už niekoľkokrát som takto zakrývala moju kolegyňu bez nohy či ruky a môžem vám povedať, že som si pripadala dosť trápne a hanbila som sa za seba, hoci som s tým nemohla nič urobiť.                                                                                              

My, figuríny, sa všetky podobáme na seba ako vajce vajcu, sme vzhľadom takmer rovnaké.  Vy, ľudia, ste však svojou hodnotou rovnocenní kvôli tomu, pretože ste ľudia, hoci ste každý jeden od seba navzájom odlišný. Každý jeden z vás je akoby kúsok z celosvetovej mozaiky ľudí, ktorá je vďaka vašim odlišnostiam zaujímavá a pestrá a ktorej časti sa navzájom dopĺňajú. Z toho je zrejmé, že aj vaše potreby sú navzájom iné a to, čo je vhodné pre niektorých ľudí, je úplne neprijateľné, či nevhodné pre iných.  Preto si myslím, že jedinou normou, ktorá je fér pre všetkých je tá, že jedna norma pre všetkých naozaj nie je fér. 

                                                                                                                                                                                                                                 

 

Dašena Gombíková, 15 rokov