Férovosť a iné nezmysly

Zverejňujeme autorský text víťaznej práce, ktorá sa umiestnila v kategórii JEDNOTLIVEC 11 až 15 rokov na 1. mieste

 

Na férovosť sa často prihliada dvojako. Ako na udelenie rovnakých podmienok každému, bez ohľadu na to, či sa mu to páči, alebo nie. Ako na udelenie rovnakých podmienok, všetkým, s výnimkou tých, ktorí i zasluhujú podmienky špeciálne upravené. Ktorý z týchto spôsobov je správny?

Na základe mojich dlhoročných skúseností viem, s určitosťou blížiacou sa istote (čo však veľa neznamená, lebo na mňa sa dá spoľahnúť asi tak ako na politikov pred voľbami) povedať, že ani jedna možnosť, ktorú som tu uviedol nie je správna (a aby som zdôraznil fakt, že nie som absolútny blázon, ktorý sa silou-mocou snaží presvedčiť všetkých, ktorí ho počúvajú o svojom tvrdení, uvádzam dôvody na zúfalú obhajobu svojho názoru.

Moja sestra (ktorej meno neuvádzam kvôli jej naliehavému vyjednávaniu) trpí od detstva detskou mozgovou obrnou. Ak niekto vie, čo je to nefalšovaná (ne)férovosť, tak je to ona (a po siahodlhom presviedčaní aj ja). Moja sestra vždy chcela robiť to, čo ostatní a nikdy nechápala (a nechápe), prečo jej to ľudia zakazujú. Nikdy nechcela BYŤ ako ostatní, ona len chcela ROBIŤ to, čo ostatní. Tu sa teda odohrala „férovosť“ vo svojej druhej podobe. Čo je na tom také zlé? Férovosť je predsa fajn. Až na to, že táto férovosť je neférová, keďže vnucuje špeciálne podmienky tým, ktorí ich potrebujú. No ale nie každý CHCE mať úľavy a špeciálne podmienky, aj keď by ich mal mať. A presne toto sa stalo aj v jej prípade.

Sestra chcela silou-mocou chodiť s ostatnými deťmi na hodiny  telesnej výchovy, (absolútne nepochopiteľné, ale prekvapivo pravdivé), no táto možnosť jej bola kvôli jej problémom odoprená a ona nevedela pochopiť prečo... Toto „úžasné“ rozhodnutie zafungovalo ako extrémne efektívny generátor otázok typu: „A ostatní môžu?! A prečo práve ja nie?!“ Po dlhom čase, keď boli tieto nervy trhajúce otázky vyriešené, nasledovali poznámky typu: „Nenávidím svoj život. Mizerná škola. Nenávidím Máriu Teréziu...“

Z tejto situácie je zrejmé, že riešenie druhej „férovej“ možnosti neprinieslo ani štipku férovosti tobôž spokojnosti. Definícia férovosti je v podstate: „Aby sa každá strana cítila spokojná a neukrivdená.“ Z toho logicky vyplýva, že uvedený príklad a jeho riešenie, ktoré predstavujú asi toľko férovosti, ako je v bežnej saláme mäsa, nemôžu byť ani NÁHODOU férové. Pokúsim sa teda vysvetliť, čo je to skutočná férovosť, keďže ani prvá „férová“ možnosť (nanútenie rovnakých podmienok či sa to niekomu páči, alebo nie, by tu značne zlyhala).

Skutočná férovosť (teda podľa mňa) je udelenie rovnakých možností každému, s výnimkou tých, ktorí si špeciálne podmienky zaslúžia a ktorí ich AKCEPTUJÚ. Jedine takáto možnosť môže byť skutočne spravodlivá, keďže prináša každému rovnaké uspokojenie a dobrý pocit z riešenia  situácie. No vždy treba mať na pamäti, že spravodlivosť je jedna z najnespravodlivejších javov, aké mohlo ľudstvo vymyslieť (toto síce vyvracia všetko, čo som sa doteraz snažil vysvetliť, ale je to pravda).

 

Samuel Furda, Základná škola, Pri Podlužianke 6, 934 01, Levice