Banská Štiavnica očami žiakov a slovami pani učiteľky

 

„Som neNORMAlne fér“ bola multižánrová súťaž, ktorá bola určená pre malých i veľkých, materské, základné aj stredné školy, detské domovy i samotných pedagógov. Ústrednou témou bola myšlienka férovosti. Myslím, že sme ju zvládli aj napriek náročnosti. Ani nie tak spracovania, skôr zosúladenia práce s témou. Spolu s deťmi, mojim súťažným kolektívom, sme získali krásne tretie miesto. Naša radosť bola obrovská. Oplatili sa hodiny plánovania i samotnej realizácie.

Hneď, ako z nás opadli prvé víťazné pocity, sme vedeli, kam pôjdeme na výlet. Banská Štiavnica, jedno z najkrajších miest (pre nás to naj) na Slovensku, bola naša prvá voľba. A opäť začala fáza plánovania. 200 eur nie je málo, ale povedzme si úprimne, pre päť detí a jednu učiteľku ani veľa. Zúročili sme hodiny finančnej gramotnosti, študovali cestovné poriadky, hľadali friendly ubytovanie...jednoducho sme zvažovali všetky možnosti. Postupne sme vylučovali pre nás nevýhodné a našli to najvýhodnejšie riešenie.


179a2cd3-9365-496b-9114-5020ba661621.jpg

Desiateho augusta sme sa stretli na zastávke u nás, v Muránskej Dlhej Lúke a autobusom sme sa odviezli na železničnú stanicu Červená Skala. Odtiaľ sme po chvíľke čakania pokračovali v ceste rýchlikom do Banskej Bystrice. Pre deti to bola ich veľká vlaková premiéra. Sledovali sme malý a pomaly tečúci Hron, ktorý však v Banskej Bystrici takmer nespoznali. Veď pred hodinkou bol ešte taký, akurát na preskočenie! Vlakom sme pokračovali až do Banskej Štiavnice. Trošku popŕchalo, ale nám to nevadilo. Keďže stanica je od Skautského domu vzdialená takmer 4 km, objednali sme si taxi. Škoda, že fotoaparát nedokáže zachytiť všetky emócie, lebo tie moje decká boli prešťastné. Trošku sme sa potlačili a za pár minút sme boli na mieste. V Skautskom dome, Hosteli sv. Juraja, nás už čakali. Ubytovali sme sa, povybaľovali, našli si svoju posteľ aj poličku a... od únavy zaspali. Trojičné námestie sme navštívili ako prvé, inak to nejde.  Podvečer sme prijali pozvanie na priateľskú večeru k našej vzácnej priateľke Lydke s manželom Vladkom. Úžasní a tolerantní ľudia s dobrým srdiečkom. Bolo nám krásne, priateľsky a teplo. Odchádzali sme nielen najedení, spokojní a vďační, ale aj vybalení jedlom na raňajky.

d03f1008-6797-4297-98d1-193d9ad6109f.jpg

Večer sme sa dlho rozprávali, pred spaním nemohla chýbať rozprávka a pesnička (sprcha a kopec srandy, smiechu, grimás a všetkého možného). Zobudili sme sa do nádherného slnečného rána. Nasledovali raňajky a už sme vyrazili. Starý zámok, zmrzlina, príprava obeda, hry na dvore. Obed som nám navarila ja, vraj som rozvoňala celý hostel. Dievčatá mi pomohli popratať kuchyňu aj jedáleň. Fakt sú šikovné. Pobalili sme si veci, popratali izbu a rozlúčili sme sa. Pre odchodom domov sme stihli ešte prehliadku Botanickej záhrady a centra mesta.

1c88b41f-18e8-4f01-85da-af755f0fe463.jpg

Cesta domov nám ubiehala rýchlo. Dokonca veľmi rýchlo, behom. Na spoj zo Zvolena do Lučenca sme utekali, stihli sme ho len-len. Mali sme aj neskorší, ale chcela som pre nich zmenu. Síce sme nastúpili do vlaku bez lístkov, ale mali sme šťastie na tetu, ktorá nám nedala pokutu.

Viete, celý ten výlet bol o obrovskom šťastí. O víťazstve, o príležitosti, láskavosti i tolerancii, o absolútnej i relatívnej pravde, dúhe i úžasnom pocite šťastia mojich detí. O rozhovoroch o živote, realite, chudobe i hlade. O vďačnosti ľuďom, vďaka ktorým sme to mohli zažiť.

 

Monika Podolinská, ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke

 

 

P.S. Pred spaním a počas cesty domov sme zložili krátku báseň

My sme boli na výlete

v Banskej Štiavnici,

radi by sme tam šli ešte

na rok budúci.

 

Cestovali sme my dlho

vlakmi ba aj taxíkom,

miest aj dedín prešli mnoho

s Kvetkou, Saškou, Natálkou,

so Samko aj s Marekom.

 

Spoločnosť sme mali milú

Vladka, Lydku, Moniku.

Videli sme Kalváriu,

fotili sa na zámku.

 

Ten výlet bol za odmenu,

za to, že sme fér.

máme radosť neNORMAlnu

to nám ver!